DEJINY REFORMOVANÉHO ZBORU V ŽDANI DO ROKU 1945
Súpis kostolov Abovskej župy z roku 1696 uvádza, že v Ždani sa nachádzal kostol z kameňa (lapideus), ktorý vlastnili kalvíni. Po roku 1696 kamenný kostol už asi nebol, nakoľko v súpise farárov a farností z roku 1746 sa uvádza, že v Ždani je drevený kostol, vybudovaný asi pred 50 rokmi zemepánom. Drevený kostol bol postavený tesne po tom, ako súpis potvrdil existenciu kamenného kostola v Ždani. Vynára sa však otázka, ako a kam zmizol kamenný kostol? V prípade požiaru mohla síce zhorieť strecha a interiér kostola, ale múry zvyčajne ostali zachované, a tak kostol mohol byť obnovený. Určite by bola snaha obnoviť vyhorený kostol a nestavať nový. Podľa vtedy platných zákonov kalvíni totiž mohli stavať len drevené kostoly a aj tie bez veží.
SLOBODNÝ ROZVOJ ŠTÁTOM UZNÁVANÝCH CIRKVÍ
V 19. storočí nastali v Uhorsku také spoločenské zmeny, ktoré umožnili slobodný rozvoj jednotlivých štátom uznávaných cirkví. Vzhľadom na túto situáciu sa aj reformovaná cirkev v Ždani rozhodla pristavať ku kostolu vežu. Vtedajší farár Ľudovít Kopre výstavbu veže popisuje nasledovne: Potom 5. júna 1866 položil základný kameň veže. Ráno, po zvonení, zhromaždili sa veriaci a zaspievali nábožnú pieseň, a potom dolu podpísaný kňaz zostúpil do základov veže, v ktorej rohoch a západnej časti bolo uložených päť 30 – 50 centov ťažkých kameňov – berúc do ruky kladivo a poklepkajúc rohový kameň vyslovil nasledovné želanie: Nech je táto veža tak silná, aby brány pekelné nad ňou nikdy nezvíťazili. Potom, želajúc to isté, poklepali hlavný kameň aj hlavný správca Bartolomej T. Janthó a ďalší cirkevníci Ondrej Végh, Jozef Török, Michal Bartók, Ondrej Bartók, Juraj Fekete, Ján Fekete, Ondrej Fekete. Výstavba veže rýchlo napredovala a o necelé dva mesiace, 4. augusta bola ukončená.
Ždaňania, keď odišli do sveta, nezabudli na svoju cirkev. Z ich úspor sa naplnila túžba reformovaných v Ždani, mať vo veži kostola, vedľa malého zvona riadny, veľký zvon. Rodáci zo Ždane, Juraj Végh, Ondrej Végh, Juraj Bartók, Pavol Bartók, Ondrej Vancák, Pavol Varga a jeho synovia Ján, Jakub a Jozef a Ján Jakab, ktorí boli na prácach v Amerike poslali koncom roka 1890, zo svojich ušetrených peňazí sumu, ktorá sa rovnala 200 florenom. Domáci vyzbierali medzi sebou ďalšie sumy, 81 florenov a 55 grajciarov. Z tejto sumy sa nasledujúci rok mohol zhotoviť veľký zvon kostola. Bolo však iróniou osudu, že o 26 rokov neskôr obetavosť Ždaňanov vyšla úplne navnivoč. Zvon bol v roku 1917, počas I. svetovej vojny, zrekvirovaný a použitý ako surovina na výrobu zbraní.
RUKOPISNÉ PAMÄTI FARÁRA SAMUELA KOROSSYHO
Vo svojich rukopisoch popisuje nasledovné: Keď 1. júla som sa dostal tam, fara bola malá, dvojizbová ošarpaná budova. Kostol stál na farskom dvore na kopci za farou a tiež bol v zlom stave. V roku 1911 sme postavili peknú priestrannú faru. Nebola ešte úplne dostavaná, keď 15. augusta 1911 udrel do veže kostola blesk a jej vrchnú časť ťažko poškodil. V priebehu roku 1912 sme vežu opravili a 3. novembra ju posvätili.
PEČATE A PEČATIDLÁ
Pečať reformovanej cirkvi v Ždani sme zaznamenali už na listine z 25. marca 1832. Je uložená v archíve v Sárospataku. Na oválnom pečatidle, v ozdobnom plastickom ráme je znázornená holubica s ratolesťou. V kruhopise sa nachádza skrátený maďarský text:
ZSADANYI. REF. EKL. PETS. 1817
Význam textu je nasledovný:
ZSADANYI | ŽDANIANKY |
REFORMATUS | REFORMOVANÝ |
EKKLEZIA | CIRKEVNÁ OBEC |
PETSETJE | PEČAŤ |
1817 | rok vyhotovenia pečatidla |
Rozmery pečatidla sú 24 x 22 mm
Holubica s ratolesťou symbolizuje skončenie potopy sveta, ktorá priniesla Noemovi do archy olivovú ratolesť. Pri krste Ježiša Krista v rieke Jordán sa vznášala holubica nad jeho hlavou ako symbol Ducha Svätého.
Posledný odtlačok s týmto pečatidlom sa nachádza v Sarospataku, na listine, ktorá je z 8. septembra 1898.
Pečiatka reformovanej cirkvi v Ždani, ktorá bola zaznamená na listine z 5. júna 1913, bola vyhotovená v rozmedzí rokov 1898 – 1913. V kruhopise sa nachádza nasledovný text:
A H. – ZSADANYI REF. LELKESZI HIVATAL
Stredné pole pečiatky pretína nasledovný text: PECSETJE
Význam textu je nasledovný:
H. | HERNÁD | HORNÁD |
ZSADANYI | ŽDANIANSKY | |
REF | REFORMATUS | REFORMOVANÝ |
LELKÉSZI | DUCHOVNÝ | |
HIVATAL | ÚRAD | |
PECSETJE | PEČAŤ (pečiatka) |
Priemer kruhovej pečiatky je 31 mm
ŠKOLA STARŠIEHO DÁTA
Reformovaní už od vzniku svojej cirkvi kládli veľký dôraz na vzdelanie a školy. Už v roku 1595 právne upravili svoj vzťah ku školám v Hornouhorských zákonoch. Keďže sú školy záhradkami cirkví, duchovný je povinný ustanoviť na každé miesto takého učiteľa, ktorý bude mládež viesť k úcte a v počestných vedách usilovne školiť a vzdelávať.
O tom, že škola je staršieho dáta ako uvádza tereziánsky súpis, nemusíme pochybovať. Kanonická vizitácia z roku 1769 uvádza v Ždani učiteľa (Ludimagister – školský majster). Je teda samozrejmé, že tam, kde bol učiteľ, bola aj škola.
Z roku 1877 je už známe aj meno učiteľa, ktorý pôsobil v Ždani, bol ním Ondrej Kratsek. Školu v tom istom roku navštevovalo 36 žiakov. O dva roky neskôr na jeho miesto nastúpil Anton Gerbery. Školu navštevovalo už 53 žiakov. Neskôr v roku 1889 počet detí vzrástol na 75.
KULTÚRNA PAMIATKA
Kostol reformovanej cirkvi je najstaršou, ale aj najvzácnejšou stavebnou pamiatkou. Bol postavený koncom 18. storočia a patrí medzi tzv. tolerančné jozefínske stavby. Kostol bol pôvodne postavený bez veže, táto bola k nemu pristavená až v druhej polovici 19. storočia. Kostol má sieňový charakter s obdĺžnikovým pôdorysom. Vchod je z predstavenej veže. V západnej časti siene, nad vchodom, je drevený chór. Okenné portálové otvory majú lomený oblúk s neogotickými tvarmi.
ZVONY V KOSTOLE REFORMOVANEJ CIRKVI
ZVON VEĽKÝ
Zvon veľký bol vyrobený v prešovskej zvonolejárni (J. Gedeon) v roku 1924. Zvon je členitý a zdobený. Pod hornou nápisovou páskou sa po celom obvode pravidelne opakuje ornamentálny motív štylizovanej visiacej popínavej rastliny. V strednej časti je reliéf kalicha. V spodnej časti je akantový ornament.
V hornej časti zvona je maďarský nápis, čo v slovenčine znamená:
Odliala zvonolejáreň a továreň na stroje. Úč. Spol. Prešov
V strednej časti zvona sú nasledovné nápisy, tak isto v maďarčine, čo v slovenčine znamená:
Otčenáš… zbav nás všetkého zlého! Matúš VI., 13.
Na dolnom zvonovom okraji je jednoriadkový nápis v maďarčine, čo v preklade do slovenčiny znamená:
Na večnú Božiu slávu dala odliať ždanianska pospolitosť reformovanej cirkvi 1924
Rozmery: výška zvona 63 cm, výška koruny nezistená, celková výška zvona s korunou nezistená, dolný priemer zvona 78 cm.
ZVON MALÝ
Zvon malý bol odliaty v Prešove v roku 1799 u Lechnera a Pavla Schmitza. Povrch zvona je zdobený. Nad hornou nápisovou páskou je súvislý pás perlovca, pod páskou sa po celom obvode pravidelne opakuje ornamentálny motív – vence spájané navzájom visiacimi girlandami.
V hornej časti zvona je nasledovný latinský nápis, čo v slovenčine znamená:
Odliaty som v Prešove (Ignácom) Lechererom a Paulom Schmitzom
Na dolnom zvonovom okraji je ďalší nasledovný latinský nápis, čo v preklade znamená:
Odliaty som pre reformovaný kostol ždaniansky v r. 1799
Rozmery: výška zvona 33 cm, výška koruny 9 cm, celková výška zvona s korunou 42 cm, dolný priemer zvona 48 cm.
KALICH
Strieborný kalich je v majetku reformovanej cirkvi, pôvodne bol pozlátený. Výška 18 cm, priemer na vrchole 8 cm, priemer podstavca 7 cm. V hornej časti sú ryté štylizované ľalie a erb s heraldickým vtákom, s prilbicou a okrídleným levom. Kalich je puncovaný dvoma neidentifikovateľnými puncmi. Pravdepodobne dodatočne, amatérsky, boli do kalicha vryté písmena MHK DL. Písmená na kalichu sú pravdepodobne iniciálkami jedného zo zemepánov Ždane – Michael Horváth Kisevits De Lomnica. Prvá písomná zmienka o tejto rodine je z roku 1649. Môžeme teda predpokladať, že kalich bol vyrobený po tomto roku.
KŇAZI REFORMOVANEJ CIRKVI DO ROKU 1945
Meno rozmedzie rokov pôsobenia v Ždani
- Ats Imre 1783 – 1791
- Nagy István 1791 – 1793
- Kováts István 1793 – 1803
- Korossy Jozef 1803 – 1804
- Szabo Lászlo 1804 – 1806
- Zámbory Jozef 1806 – 1811
- Káry János 1811 – 1820
- Dul István 1820 – 1831
- Domby Jozsef 1831 – 1841
- Kis István 1842 – 1859
- Kopre Lajos 1859 – 1900
- Korossy Samuel 1905 – 1945
Spravovala: Mgr. Irena Bittóová, kurátorka a katechétka cirkevného zboru v Ždani.
Zdroj: Kolivoško Štefan, Ždaňa, r. 2002. ISBN 80-968780-1-8.