Slovo Božie a sviatosti sú pre nás prostriedkami Božej milosti.

 

Čo je to Božie Slovo?

Slovo Božie je najdôležitejším prostriedkom milosti. Keď hovoríme o „slove“ máme na mysli slovo Božie tak, ako je obsiahnuté v Písme a kázané v cirkvi. Je to slovo Božej milosti. Najväčší dôraz je kladený na kázané slovo, ale človeku môže byť zvestované a prinesené aj inými spôsobmi než z kazateľnice. Môžeme ho prijať doma, v škole, prostredníctvom konverzácie či náboženskej literatúry. Slovo sa stáva účinným prostriedkom milosti len skrze pôsobenie Ducha Svätého.

Slovo ako prostriedok milosti pozostáva z dvoch častí:

 

1. zákon – slúži zámeru usvedčenia človeka z hriechu, robiac ho vedomým jeho neschopnosti splniť požiadavky zákona a stať sa jeho učiteľom na ceste ku Kristu; zákon je tiež pravidlom života pre veriacich, pripomínajúce im ich povinnosti a vodiace ich na ceste života a záchrany
2. evanjelium – je jasnou ukážkou cesty záchrany, zjavenej v Ježišovi Kristovi; napomína hriešnika, aby ku Kristu prišiel vo viere a pokání a sľubuje tým, ktorí pravdivo ľutujú a veria, všetky požehnania vyplývajúce zo záchrany v súčasnosti i v budúcnosti; evanjelium je sila Božia k záchrane pre každého, kto verí (Rim 1,16; 1Kor 1,18).

 

Čo je to sviatosť?

Sviatosť je svätá služba založená Kristom, ktorá je zapečatená a uplatnená zmyslovými znakmi milosti Božej v Kristovi pre veriacich, ktorí z vďačnosti za dar sviatosti vyjadrujú Pánu Bohu svoju vieru a poslušnosť. Sviatosti bez Božieho slova nie sú kompletné, ale sú dôležité k posilneniu viery. Kde je sviatosť prijímaná vo viere, tam je prítomná Božia milosť. V starozákonných časoch boli sviatosťami obriezka a pascha, ktoré boli krvavé. Novozákonnými sviatosťami, o ktorých čítame aj v Biblii, sa stali krst a večera Pánova. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku slávi dve sviatosti a to práve krst a večeru Pánovu.

 

Krst

Svätý krst bol ustanovený Kristom potom, čo dokončil svoje dielo uzmierenia, ktoré schválil nebeský Otec vo vzkriesení. V Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku krstíme jednak deti, ako aj dospelých. Krst nemusí prebiehať iba ponorením do vody, alternatívami sú aj pokropenie, či vyliatie vody na hlavu krsteného. Práve trojité vyliatie vody na hlavu krsteného, pri ktorom duchovný odrieka formulku: „krstím ťa v mene Boha Otca, i Syna i Ducha Svätého“, je bežným spôsobom krstenia v našej Reformovanej cirkvi.

V Reformovanej cirkvi sa preferuje krst nemluvniat. Dá sa to zdôvodniť niekoľkými príkladmi. Krst v Novom zákone je ekvivalentom obriezky v Starom zákone, ktorá sa týkala aj detí. Obriezka sa týkala zmluvy Boha uzavretej s Abrahámom a jeho potomstvom. Nová zmluva je v Písme vykreslená ako milostivejšia a preto nie je možné zastávať názor, že by deti vylučovala z krstu a pokrstiť by sa mohli len dospelí, ktorí už svoju vieru dokážu vyznať. Okrem toho sa v Biblii píše, že krstené boli celé domácnosti a to pravdepodobne tiež nevylučuje deti (Sk 16,15; 16,33 a 1Kor 1,16).

V reformovaných kruhoch sa drží ten názor, že deti sú krstené na základe Božieho zmluvného sľubu, ktorý zahŕňa prísľub obnovy.

Liturgický poriadok krstu je v RKC na Slovensku nasledovný:

 

a) introit

b) modlitba

c) biblický text kázne/príhovoru

d) kázeň/príhovor

e) otázky pre rodičov, krstných rodičov, ako aj pre členov zboru (v prípade krstu dospelého, duchovný kladie niekoľko otázok dospelému, ktorý sám za seba vyjadruje svoje rozhodnutie pokrstiť sa a vyznáva svoju vieru v Trojjediného Boha)

f) Apoštolské vierovyznanie

g) obrad krstu

h)Áronovské požehnanie prednesené nad krstencom

i) modlitba

j) modlitba Pánova

k) gratulácia ku krstu, odovzdanie pamätného listu

 

Večera Pánova

Názov „Večera Pánova“, slúžiaci na označenie spoločného jedla Kresťanov, ktoré sa slávilo jednak na pamiatku Ježišovej smrti a jednak z dôvodu očakávania jeho druhého príchodu, je známy od apoštola Pavla, konkrétne z jeho 1. listu do Korintu (1Kor 11,20). V naviazanosti na Pavla a jeho list do Korintu používali názov „Večera Pánova“ tiež ranní kresťanskí autori, odkazujúc k poslednej Ježišovej večeri či k eucharistii. Večera Pánova sa potom počas stredoveku dostala do súvislosti so všeobecnou kategóriou sviatosti, a tým sa postupne upúšťalo od jej chápania ako spoločného jedla Kresťanov a začala nadobúdať akýsi tajomný a magický rozmer, ktorý zavŕšila náuka o transsubstanciácii. Liturgická podoba Večere Pánovej v reformačných cirkvách vznikla na pozadí kritiky katolíckej omše, ktorá mala Kristovu obeť opakovať. Táto skutočnosť preto viedla k výraznému sústredeniu reformačných poriadkov Večere Pánovej na výlučnú jedinečnosť Kristovej obeti na kríži, ktorá veriacich ospravedlňuje len z milosti.

 

Slovenské zbory RKC pri Večeri Pánovej používajú liturgický poriadok, ktorý bol neznámo kým a kedy, preložený z maďarskej Agendy Dr. Lászla Ravasza z roku 1927 do slovenčiny, a postupom času jednotlivými duchovnými trochu upravený a prispôsobený súčasnému jazykovému vyjadrovaniu. V tejto maďarskej Agende nachádzame 6 liturgických poriadkov pre Večeru Pánovu, pretože v RKC podľa starej tradície oddávna platí, že Večera Pánova sa vysluhuje najmenej 6-krát do roka a to pri príležitosti Vianoc, pôstu, Veľkej noci, Svätodušných sviatkov, Nového chleba a Nového vína (slávia sa pri zbere úrody na konci leta). Okrem týchto šiestich stálych príležitostí pre slávenie eucharistie, môže byť však Večera Pánova na základe rozhodnutia cirkevného zboru súčasťou ktorejkoľvek bohoslužby. Je potrebné zmieniť, že 6 spomenutých liturgických poriadkov v maďarskej Agende sa od seba v zásade vôbec nelíšia, až na malé obsahové drobnosti týkajúce sa obdobia, v ktorom sa Večera Pánova slávi.

 

Každý liturgický poriadok k Večeri Pánovej v zásade tvoria prvky nasledujúce v tomto poradí:

 

a) pozdrav

b) príhovor so Slovami ustanovenia

c) modlitba pred Večerou Pánovou týkajúca sa vyznania vín

d) Apoštolské vierovyznanie, ktoré vyúsťuje do štyroch otázok duchovného k veriacim, ktoré sa týkajú vyznania viery a následného záväzku k posvätenému životu

e) vyhlásenie duchovného o odpustení hriechov

f) pozvanie ku stolu Pánovmu

g) vysluhovanie Večere Pánovej, pri ktorom duchovný prednesie modlitby nad chlebom a kalichom, po ktorom nasleduje samotné prijímanie eucharistických darov veriacimi

h) záverečná reč duchovného

i) modlitba vďaky

j) modlitba Otčenáš

k) požehnanie

 

Zdroje:

BERKHOF, Louis. Systematic Theology, 2012.

BRADSHAW, Paul F. The new Westminster dictionary of liturgy and worship, 2002.

 FILIPI, Pavel. Hostina chudých: kapitoly o večeři Páně, 1991.

Agenda Českobratrské církve evangelické. Bohoslužebná kniha. Díl 1., 1983.

RAVASZ, László. Ágenda. A Magyar Református egyház liturgiás kӧnyve, 1927.

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, Zákon č. 2/2011 o podmienkach výkonu jednotlivých cirkevných obradov. In:

Kalvínske hlasy LXXXII. (č. 6/2011), Príloha Kalvínskych hlasov č. 6/2011.